24 apr Udalosti v krátkosti
35. výročie Sviečkovej manifestácie
Katolícka univerzita v Ružomberku sa etablovala počas svojho trvania ako renomovaná inštitúcia aj v rámci organizovania významných celospoločenských akcií. Zvlášť vyhľadávané sú tie, ktoré organizuje k výročiam významných udalostí, ktoré prispeli k demokratizačnému procesu v Česko – Slovensku: Sviečková manifestácia 25.3.1988 a 17. november. Vystriedali sa tu už mnohí zaujímaví hostia – aktéri predmetných udalostí. Spomeňme aspoň Jána Čarnogurského, Františka Mikloška alebo Vladimíra Palka.
Inak tomu nebolo ani pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie. Beseda s priamymi účastníkmi a spoluorganizátormi Sviečkovej manifestácie, známej tiež ako Bratislavský Veľký piatok, sa konala v utorok 28. marca vo Výstavnej sieni a Sieni rektorov Rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Účastníci besedy v priestoroch KU v Ružomberku: z ľava – Patrik Dubovský, Renáta Brocková, Július Brocka, Radislav Kendera a Jaroslav Demko.
Keď sme sa opýtali Farntiška Mikloška, kto by určite pri predmetnej spomienke na našej univerzite nemal chýbať, jednoznačne povedal, že bez manželov Brockovcov a pátra Mariána Františka Vikartovského, O. Praem, by Sviečková manifestácia nebola. Páter Vikartovský sa našej aktivity pre svoj zdravotný stav zúčastniť nemohol, ale svedectvo zo zákulisia príprav, samotného podujatia i jej dozvukov podali prítomným manželia Július a Renáta Brockovci a historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský. Prítomná bola aj Anna Ševčenko z Kijeva – režisérka spoločnosti Anna Ardens.
Prítomní si najskôr pozreli dokument z dielne ÚPN, ktorého autorom je P. Dubovský. Napriek tomu, že o Sviečkovej manifestácii sa veľa popísalo, vyšlo mnoho publikácií a učí sa onej už na školách, je stále čo objavovať v spomienkach priamych účastníkov, hlavne zo zákulisia. Besedu moderoval organizátor akcie, poverený riaditeľ Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku Radislav Kendera. Mnohými otázkami prepájal minulosť so súčasným stavom, ktoré išli niekedy „až pod kožu“ (nepotrestanie likvidátorov kňazov, rehoľných sestier, odporcov režimu a pod.).
Dlhoročný poslanec SNR a NR SR a bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (SR) Július Brocka s manželkou zdôraznili, že bez Sviečkovej manifestácie si dnes už nevieme predstaviť boj za našu náboženskú i občiansku slobodu. Stala sa dôležitým míľnikom v našich novodobých dejinách.
V rámci podujatia rektor KU Jaroslav Demko, v prítomnosti historika Patrika Dubovského, podpísal Memorandum o spolupráci oboch inštitúcií, ktoré bude ešte v Bratislave parafovať za ÚPN predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.
Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa (vľavo) a rektor Katolíckej univerzity Jaroslav Demko pri podpise memoranda o spolupráci za KU.
R. A. Ružombersk
RENDEZVOUS POD SCHODMI (49)
S JAPONOLÓGOM A ZNALCOM KULTÚRY STARÝCH SLOVENOV
Ing. Štefanom Pechom, PhD.
Podvečer 16.3.2023 sa uskutočnilo ďalšie z populárnych autorských stretnutí v Mestskej knižnici v Ružomberku. Tentoraz so Štefanom Pechom – vysokoškolským pedagógom, spisovateľom, publicistom, japonológom a kariérnym diplomatom.
Programom stretnutia, ktoré zorganizovali Literárny klub ružomberských spisovateľov, Mestská knižnica Ružomberok a Mesto Ružomberok, bolo predstavenie vydavateľského projektu Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej (Diel I. – Úvod do vieronauky), zostaveného na základe nevydaného rukopisu štúrovca a polyglota Petra Kellnera Hostinského. Stará vieronauka slovenská je ucelený systém predkresťanského duchovno – filozofického myslenia Slovenov, ktorý prekračuje horizonty východného a západného myslenia.
Predstavenie diela sa nieslo v štruktúre postupnosti sprístupňovania informácií uvedenej zložitej témy. Išlo na Slovensku o prvé privítanie knihy a jej prezentáciu. Tematické bloky sa odvíjali cez nasledovné okruhy poznatkov: I. Ako stará vierouka slovenská (SVS) vyvracia obvyklé charakteristiky predkresťanského myslenia Slovenov, II. Hlavný prínos a moc SVS a s nimi súvisiaci problém Slovákov, III. Národná ústna ľudová slovesnosť ako zhmotnenie SVS, IV. 8 osobitostí a unikátnych vlastností SVS v porovnaní s náboženstvami a duchovnými systémami, V. 12 zaujímavostí z odkazu SVS odhaľujúcich pôvodné významy súčasných civilizačných konceptov a názorov, VI. Zoznámenie sa s I. knihou o prírode a prechode prírody k človeku, VII. Zoznámenie sa s II. knihou o božstvách Slovenov, VIII. Niekoľko slov o III. knihe o živote Slovenov.
Počas prednášky a plodnej besedy s autorom, ktorú moderoval predseda Literárneho klubu ružomberských spisovateľov(LKRS) Ing. Radislav Kendera, PhD., bola privítaná kniha Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej, Diel. I., Úvod do vieronauky.
Úvodný pohľad do veľkolepého duchovno – filozofického diela popredného štúrovca Petra Kellnera Hostinského – Stará vieronauka slovenská. Titul v mnohom prekračuje horizonty východnej i západnej filozofie, prekvapuje svojou hĺbkou, racionalitou, metaforickou krásou, synergiou rozsiahleho materiálu a nadčasovou intelektuálnou a humanistickou hodnotou. Kniha je prvým zo štyroch dielov vydavateľského projektu Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej, v ktorom autor poukazuje na unikátne myslenie Slovenov o človeku a rodine, v kontexte zodpovedného a dôstojného života spoločnosti. Objasňuje neznáme kontexty myslenia našich predkov, akými sú napríklad slávenie dvoch Vianoc (zimných a letných), rozdiely medzi intelektuálnym rozumom a duchovným umom, súvis vieronauky s výchovou detí, dedičným právom, zákonmi a demokratickým zriadením Slovenov.
Vzácneho hosťa v zaplnenej sále knižnice predstavila riaditeľka predmetnej inštitúcie Ing. Tatiana Babincová. Ing. Štefan Pecho, PhD. (* 1958, Ružomberok) pôsobil ako kariérny diplomat a vysokoškolský pedagóg. Založil slovenské univerzitné štúdiá japonského jazyka a medzikultúrnej komunikácie. Popri japonológii sa venoval komparatívnemu štúdiu východného a západného myslenia, náboženstiev a duchovných učení, venoval som sa aj rozvoju osobnosti študentov a ich kritického myslenia. V súčasnosti pracuje na realizácii dlhodobého vydavateľského projektu pod pracovným názvom 150 rokov nepublikované štúrovské rukopisy – odhaľovanie a sprístupňovanie nepoznaných kontextov trvale aktuálneho duchovného odkazu štúrovcov. Je členom LKRS.
Autor Štefan Pecho a hostiteľ večera Radislav Kendera.
Beseda s Ing. Gabrielou Belopotockou,
zakladateľkou a dlhoročnou generálnou riaditeľkou vydavateľstva Ikar
Prvý vľavo MUDr. Juraj Gemeš, MBA, vedľa neho Ing. Tatiana Babincová, Ing. Gabriela Belopotocká a Ing. Radislav Kendera, PhD.
V Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku sa dňa 9.3.2023 v rámci Týždňa slovenských knižníc 2023 konala beseda s pani Ing. Gabrielou Belopotockou, zakladateľkou a dlhoročnou generálnou riaditeľkou vydavateľstva Ikar. Napriek tomu, že pani riaditeľka žije veľmi rušný život, pendluje medzi Prahou a Bratislavou, pracovné cesty ju zavievajú po celom svete (zvlášť po Európe), a je v neustálom pracovnom kolotoči, našla si čas navštíviť naše mesto a Univerzitnú knižnicu Katolíckej univerzity v Ružomberku (UK KU). Je to o to vzácnejšia návšteva, lebo besedy a podobné návštevy nezvykne absolvovať.
Významná slovenská osobnosť G. Belopotocká, i keď sa narodila v Leviciach, sa k mestu na sútoku Váhu a Revúcej verejne hlási. Veď jej korene siahajú do Ružomberka. Pochádza zo známej ružomberskej rodiny Belopotockých a jeden z jej predkov bol Alexander Belopotocký – sochár a rezbár. Jeho dielom je aj Mariánsky stĺp – Immaculata – na Námestí Andreja Hlinku pred mestskou radnicou. Po pamiatkach v kostoloch, ktoré zanechali jej predkovia ( Juraj Belopotocký – sochár a rezbár, Alexander Belopotocký – sochár a rezbár, František Miroboh Belopotocký – maliar, litograf, kresliar a pedagóg či Ján Nepomuk Koloman Belopotocký – rímskokatolícky kňaz, biskup) v meste pod Čebraťom, p. riaditeľku sprevádzali – riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku Ing. Tatiana Babincová a za Univerzitnú knižnicu Katolíckej univerzity v Ružomberku Ing. Radislav Kendera, PhD. Následne si spolu prezreli Univerzitnú knižnicu a rokovali o budúcej spolupráci. Zakladateľka IKAR – u so svojim sprievodom bola z UK KU nadšená.
Hlavnou súčasťou návštevy G. Belopotockej bola beseda so študentami, pracovníkmi KU, ale aj s občanmi mesta, ktorú moderoval R. Kendera. V zaplnenej sále sa prítomní dozvedeli veľmi veľa o samotnej aktérke besedy, o vzniku Vydavateľstva Ikar…, k čomu prispeli aj množstvom otázok.
P. riaditeľka absolvovala VŠE Fakultu vnútorného obchodu v r. 1979. Po skončení školy nastúpila do podniku Drobný tovar, kde bola vedúcou sortimentu papiera. V rokoch 1983 – 87 pracovala v Mladých letách ako vedúca odbytu. V rokoch 1987 – 90 bola vedúcou oddelenia marketingu vo vydavateľstve Tatran a potom do r. 1993 ako obchodná riaditeľka vydavateľstva Egmont. V r. 1990 sa stala spoluzakladateľkou, spolumajiteľkou a riaditeľkou Vydavateľstva Ikar, a.s. a od r. 2000 je jeho generálnou riaditeľkou. Bola nominovaná na Slovenku roka v kategórii biznis v r. 2010.
Vydavateľstvo Ikar je najväčším vydavateľským domom na slovenskom knižnom trhu, s produkciou takmer 300 titulov ročne v rôznych žánroch – beletria domácich a svetových autorov, populárna náučná literatúra, encyklopédie, poradcovia, slovníky, knihy pre deti a mládež.
Vydavateľstvo je štrnásťnásobným nositeľom titulu Vydavateľstvo roka udeľovaného prestížnym časopisom Knižná revue. Knihy vydavateľstva Ikar získali aj viacero významných literárnych ocenení udeľovaných Ministerstvom kultúry SR a ďalšími organizáciami z oblasti knižnej kultúry v SR a ČR. Do dnešného dňa predalo viac ako 34 miliónov kníh.
Na začiatky spomína jeho spoluzakladateľka a generálna riaditeľka Gabriela Belopotocká takto: „Vydavateľstvo Ikar vzniklo v mojom 1,5-izbovom byte. Desiati sme si sadli na môj gauč a povedali sme si, že založíme vydavateľstvo,“
Jej životné krédo je: „Ak niečo veľmi chceš a ideš si za tým, dosiahneš to.“
V rámci podujatia bola pani Ing. Gabriele Belopotockej – zakladateľke a dlhoročnej generálnej riaditeľke vydavateľstva Ikar a ružomberskému rodákovi MUDr. Jurajovi Gémešovi, MBA – trojnásobnému riaditeľovi Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Rooseveltav Banskej Bystrici a súčasnému odborníkovi v oblasti zdravotníctva pri Európskej komisii a NATO odovzdaná Cena primátora mesta Ružomberok.
R. A. Ružomberský
V rámci Týždňa slovenských knižníc a spolupráce medzi Mestskou knižnicou a Univerzitnou knižnicou v Ružomberku, sa 7. marca 2023 v Mestskej knižnici v Ružomberku uskutočnila očakávaná beseda so znalcom ružomberskej histórie a jeho osobností, spisovateľom a publicistom Ing. Radislavom Kenderom, PhD. pod názvom Rody Ružomberka, o najznámejších ružomberských rodinách Makovických a Houdekovcov, pri príležitosti 121. výročia úmrtia D. Makovického. Samozrejme rezonovali témy aj o ďalších ružomberských rodinách a histórii Ružomberka v kontexte dejín Slovenska, Česko – Slovenska i Rakúsko – Uhorska.
Do sektoru beletrie Mestskej knižnice v Ružomberku prišli mnohí, ktorí sa chceli s Radislavom Kenderom osobne stretnúť a porozprávať sa s ním. Príjemné a poučné dopoludnie zorganizovala Mestská knižnica s prístupom pre každého priaznivca literatúry a zvlášť Ružomberčanov, ktorých meno spisovateľa, publicistu, editora a nemenej bývalého funkcionára mesta Ružomberok zvlášť oslovuje.
R. Kendera resp. R. A. Ružomberský (pod týmto pseudonymom vzácneho hosťa pozná slovenská kultúrna verejnosť) pútavo priblížil prítomným zásluhy a činy, ktoré spomínané, ale aj ďalšie rodiny vykonali pre samotné mesto pod Čebraťom, pre Slovensko i Česko – Slovensko. Účastníkom besedy priniesol ukázať množstvo literatúry zo svojej súkromnej knižnice, viažucej sa k ružomberským rodom a vzácnosť – jednu zo svojich súkromných kroník (ktoré vedie od r. 1979) – a nachádza sa v nich všetko, čo o Ružomberku a jeho osobnostiach vychádzalo, ale hlavne obsahujú zápisy a vyznania mnohých osobností – Ružomberčanov k svojmu rodisku či dlhoročnému pôsobisku (napr.: Ivan Houdek, prof. Vojtech Budinský – Krička, Ernst Hochberger, Ivan Cikl, Zdenko Hochmuth, Vlado Uhlár, Blaho Uhlár, Marcel Dúbravec, Tomáš Winkler, František Šlachta, Juraj Žovinec, Jaroslav Rezník, Benjamín Tinák, Elena Patková – Holbová, Gabriela Belopotocká, Miloš Vesel, Mária Kudroňová, Anna Hulejová, Jozef Vengloš, Ján Zimmer, Metod M. Balco, Dušan Mikolaj, Anton Lauček, Peter Štrelinger, Juraj Kuniak, Ladislav Lajčiak, Jozef Hrčka, Viliam A. Gruska, Eduard Maták, Mikuláš Huba, Viliam Hýravý, Igor Frič, Ján Mráz, Ladislav Paška, Štefan Šlachta, Ernest Weidler… a desiatky ďalších).
Množstvo otázok, na ktoré musel Radislav Kendera odpovedať, dali jasne publiku zúčastnených najavo, že mu ide predovšetkým o jeho mesto a rodisko, pre ktoré chce urobiť najviac. Tým najhlavnejším a jadrom rozhovorov bol aj už jeho dlhodobejší vzťah rodoľuba k mestu Ružomberok, o ktorom je napísané značné množstvo publikácií z jeho pera. Kenderova vnútorná nespokojnosť a nestotožnenie sa s daným postavením mesta v súčasnej jeho podobe a význame v rámci Slovenska je Ružomberčanom známa. Publikačná činnosť R.A. Ružomberského sa poväčšine zacieľuje práve na Ružomberok a jeho osobnosti. Význam mesta (vrátane jeho myšlienky, aby Národný cintorín bol aj na území mesta Ružomberok) ostal zvlášť podčiarknutý a pertraktovaný aj na predmetnom stretnutí v sektore beletrie Mestskej knižnice.
Za priaznivú odozvu zacitujme z Facebooku aspoň jeden názor účastníčky stretnutia – Anny Galasovej, ktorý odzrkadľuje aj všetky ostatné: „….už len krôčik a môžeme sa započúvať do pútavého rozprávania, myslím, najväčšieho lokálpatriota Ružomberka, pána Kenderu. Ďakujeme za odovzdanie pokladu – vedomostí a lásky k nášmu mestu a jeho histórii“.
V priestoroch knižnice bola pri tejto príležitosti taktiež nainštalovaná výstava o živote a diele D. Makovického, zapožičaná z Krajskej knižnice Žilina.
Mgr&Mgr Stanislav Brtoš
TSK 2023: Beseda s Antonom Laučekom
Dňa 6. marca 2023 sa Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku v rámci Týždňa slovenských knižníc 2023 konala beseda so spisovateľom, vysokoškolským pedagógom, doc. PhDr. Antonom Laučekom PhD., pod názvom Iba srdce. Besedu viedol Ing. Radislav Kendera, PhD., poverený vedením UK KU.
Keď spisovateľ Štefan Žáry napísal svoju výbornú knižku Zlatoústi rozprávači, a medzi tri veľké osobnosti tohto majstrovstva zaradil aj ružomberského rodáka, brilantného spisovateľa Ema Bohúňa, netušil, že z Ružomberka bude do budúcnosti adeptov na takýto titul viacero. Určite k nim môžeme priradiť nielen majstra pera, ale i hovoreného slova Antona Laučeka. Významný slovenský spisovateľ, vysokoškolský pedagóg doc. PhDr. Anton Lauček, PhD. má na svojom konte stovky besied a je vyhľadávaným spoločníkom do rôznych debát. Témy poníma s nadhľadom, humorom.
Člen Spolku slovenských spisovateľov a Literárneho klubu ružomberských spisovateľov je autorom skoro troch desiatok titulov v oblasti krásnej literatúry a autorom odbornej literatúry (Nemecko-slovenský slovník, témy schematizmu a katolíckej moderny, bibliografie spisovateľov pre deti a mládež). Laučeka literárna kritika pasovala za pokračovateľa diela Martina Rázusa a vysoko vyzdvihuje, že je autorom jediného humorne ladeného literárneho diela v slovenskej literatúre z obdobia 2. svetovej vojny (Pušky v hrnci, granáty v kredenci). Taktiež má za sebou scenáre divadelných hier, ktoré sa objavujú na javiskách po celom Slovensku a témy prechádzajú dejinnými udalosťami spojenými s mestskou časťou Ružomberok – Černová, ale i životopismi významných slovenských osobností, ako bol biskup Ján Vojtaššák.
Anton Lauček za účasti absolventov i verejnosti predstavil svoju odbornú i spisovateľskú činnosť. Súčasťou akcie bola samozrejme aj výstavka jeho kníh. Bohatá zbierka Laučekových kníh sa nachádza v Univerzitnej knižnici v Ružomberku v samostatnej Knižnici ružomberských spisovateľov, mnohé z nich nájdu čitatelia aj priamo vo fonde Univerzitnej knižnice KU či vo fonde Mestskej knižnice Ružomberok.
PaedDr. Darina Obušeková, PhD., Univerzitná knižnica KU
Ing. Tatiana Babincová, Mestská knižnica v Ružomberku
RENDEZVOUS POD SCHODMI (48)
s martinským literárnym klubom DURIA
V priestoroch oddelenia beletrie Mestskej knižnice v Ružomberku sa vo štvrtok 16.2.2023 odohralo ďalšie zo série podujatí Literárneho klubu ružomberských spisovateľov, Mestskej knižnice Ružomberok a Mesta Ružomberok – Rendezvous pod schodami. V rámci 48. číslovaného stretnutia boli hosťami predstavitelia Literárneho klubu DURIA pri Turčianskej knižnici v Martine. Časť martinskej spisovateľskej obce priviedol do Ružomberka popredný ružomberský básnik a prozaik PhDr. Peter Mišák, vedúci klubu, ktorý je zároveň podpredsedom Literárneho klubu ružomberských spisovateľov (LKRS). Z našich kolegov z Literárneho klubu DURIA sa v Ružomberku predstavili – Michal Lehoczki, básnik, víťaz literárnej súťaže Rázusovie Vrbica, Bohuš Kapusta, prozaik, Ján Kollár, básnik, Slavo Kunzo, básnik a autor krátkych próz, Bibiána Kuštárová, poetka a samozrejme Peter Mišák, vedúci klubu.
Hostí predstavili v krátkych medailónoch riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku Ing. Tatiana Babincová a PhDr. Peter Mišák. Samotní autori sa predstavili ukážkami z tvorby a porozprávali o sebe, o procese tvorby, ideách a postupoch. Podujatie moderoval predseda LKRS Ing. Radislav Kendera, PhD. V zaplnenej sále odznelo veľa otázok a aj odpovedí, vrátane otázok od ružomberských spisovateľov. Obidva kluby sa dohodli na vzájomnej spolupráci.
R. A. Ružomberský
