12 okt Nové číslo časopisu Rozhľady
Aj tohtoročné covidové prvé dvojčíslo Rozhľadov po kultúre a umení (2021, roč. XIX), ktoré vychádza ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov, Krajskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov a Zväzu kultúry NKOS, opäť prináša celú škálu zaujímavých tém od autorov z celého Slovenska i zahraničia. Cti ilustrovať číslo sa dostalo akademickému maliarovi a pedagógovi Janovi Meisnerovi, dlhé desaťročia žijúcemu v Bratislave a Zlíne. Ide o dvorného výtvarníka Štúdia L+S a dvojice Július Satinský a Milan Lasica. V čísle je predstavený príspevkom z pera Kataríny Matuškovej.
Z autorov – spisovateľov sa v Rozhľadoch predstavujú napr.: Milan Lechan, Jozef Mikloško, Stanislav Brtoš, Ľubica Černá, Ivan Ondrášik, Radislav Kendera (R.A.Ružomberský), Ružena Janiglošová – Moravčíková, Marián Mydlo, Róbert Nemčík, Igor Válek, Leopold Moravčík, Anna Ondrejková, Ivan Šobáň, Peter Bučka, Pavol Stanislav Pius, Bohumil Chmelík, Jozef Hýroš, Zuzana Straková, Viktor Mydlo, Zuzana Martišková, Ema Jeleňová, Ema Frohlichová, Matúš Dubjel, Renáta Montmartre Bogdáni, Jaroslav Rezník či Marián Mydlo.
Rozhľady prichádzajú opäť s viacerými závažnými pôvodnými štúdiami, ktoré obohacujú históriu i kultúru v našom regióne i na Slovensku. Príspevok šéfredaktora Radislava Kenderu predstavuje históriu Židovského cintorína v Ružomberku s unikátnymi fotografiami. Ďalším výborným pôvodným nosným článkom je príspevok Stanislava Brtoša – Ešte nevymreli… Autor sa zaoberá významom zoskupenia spisovateľov katolíckej moderny z úplne iného (objaviteľského) pohľadu, ako sme boli doteraz zvyknutí, od histórie až po súčasných reprezentantov (s ich medailónmi a ukážkami z tvorby). Jedinečný, pútavý a mnohé odhaľujúci je aj materiál Jozefa Mikloška V.V. Majakovský je aktuálny aj po 90 rokoch a jeho polemika Slovenský štát nebol klérofašistický. Peter Bučka ponúka netradičný pohľad na Jozefa Vengloša v nekrológu Za Jozefom Venglošom – bardom slovenského futbalu. Nemenej pútavý je aj materiál Ivana Ondrášika Pierre Teilhard de Chardin – vedec, filozof, teológ a mystik. Zaujímavou problematikou z oblasti pôsobenia Nezávislých kresťanských odborov Slovenska sa zaoberá Ľubica Černá a poukazuje na ich činnosť v rámci medzinárodnej spolupráce cez projekty v oblasti nového pohľadu na sociálny dialóg a inovatívne nástroje a metodiky. Igor Válek sa predstavuje ukážkou z rukopisu pripravovanej knihy Povesti o slovenských vodopádoch a to „ružomberskou kapitolou“ – Zachránení kuruci pri Brankovskom vodopáde. V objavnom a závažnom príspevku z obdobia Slovenského národného povstania Priepustka sa prezentuje Leopold Moravčík (knižne vyšlo celé dielo v týchto dňoch). Nájdeme tu aj spomienku pod názvom 300. výročie od blahorečenia sv. Jána Nepomuckého s básňou R. A. Ružomberského Svätý Ján Nepomucký. Za ním sú uverejnené básne Róberta Nemčíka – Jarný dážď (i jeho próza Život je len jazda), Ruženy Janiglošovej – Moravčíkovej – Hodiny bez ručičiek, Veľká noc, Čas pokory a služby, Nádhera stvorenia a Moje Pánbožkove kravičky, Ivana Šobáňa – Po západe slnka, Vyznanie duše, Pavla Stanislava Piusa – Večerná, Pláne, Ruka v ruke, Po, Prosba, Vďaka, Milana Lechana – Žiakopoprerúcance, To i ono, Bohumila Chmelíka – Modliba, Bez názvu, V bubline našej samoty, od Anny Ondrejkovej báseň Podchladenie a básne Zuzany Strakovej Mám jinou, Moje krčma – můj kostel.
Nad dielami výtvarníkov, ktorí venovali svoje obrazy téme Ružomberok, sa zamýšľa v príspevku Výtvarné rozhľady Ružomberka (I. diel) Martin Benka autor Viktor Mydlo.
Priestor v periodiku dostali aj laureáti súťaže Ružomberská trojruža 2020 – s poéziou Zuzana Martišková – Balada priemyselnej zóny, Dopitá, O údržbe rín či Jelenná, Ema Jeleňová – Tajomstvo, Kolobeh, Medovojarná, Na peráchTi vyschli moje pery, Ema Fröhlichová – Nejedovatá, Ramená posúvaš viac dozadu, Včera som prišla nad ránom a bosá, Au. V kategórii próza sú to diela: Matúš Dubjel – Farebný zázrak, Starý pán a zamknuté sny, Renáta Montmartre Bogdáni – Darine dni. Ukážky z tvorby sú doplnené kapitolou Trojruža – Zoznam výhercov. Ružomberčanom sa pripomenul Jaroslav Rezník st., ktorý oprášil svoje spomienky v stati Spisovateľ Jaroslav Rezník píše pamäti – Všetci sa rodíme z túžby. Marián Mydlo vo svojom postrehu Interreg v Ludrovej má ďalšie pokračovanie upriamuje pozornosť čitateľa na netradičné Múzeum ručnej výroby papiera v Ludrovej pri Ružomberku.
Momentálne jediné celoslovenské periodikum vychádzajúce v Ružomberku znova nezaostalo za svojou dobrou povesťou, ktorú si buduje od r. 1945. Veď vyššie uvedené mená, členovia redakčnej rady, ako aj mená tvorcov počas trvania periodika boli a sú zárukou ich kvality.
Autor: R. A. Ružomberský
