05 feb Odišla jedna z najvýznamnejších osobností mesta Ružomberok v jeho novodobej histórii

Mons. Doc. PaedDr. ThLic. Alojz Kostelanský, PhD. sa narodil 25. 6. 1953 v Spišskej Novej Vsi. Tu vychodil základné i stredné školstvo. Magisterské štúdium teológie absolvoval v r. 1972 – 1977 na Univerzite Komenského – Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta. Ordinovaný bol 12. 6. 1977 v Bratislave. V čase od 1977 do 1980 bol kaplánom v Poprade a 1980 – 1985 v Trstenej. V r. 1985 – 1991 pôsobil ako farský administrátor v Liptovských Kľačanoch. Od roku 1991 (marec) pôsobil ako ružomberský farár a liptovský dekan – moderátor.  Alojz Kostelanský sa významne zapísal do diania v ružomberskej farnosti i meste Ružomberok. Stál pri najvýznamnejších aktivitách v rôznych oblastiach ľudskej činnosti, ktoré sa udiali za jeho pôsobenia v meste i regióne. 14. 2. 1991 – 30. 6. 1994 v Ružomberku zastával funkciu ružomberského farára a prodekana pre Liptovskomikulášsky dekanát. Od 1. 7. 1994 do 31. 12. 2001  bol dekanom Liptovskomikulášskeho dekanátu. Zároveň zastával funkciu audítor tribunál (12. 4. 1996 – 11. 4. 1997) a stal sa odborným asistentom na KPF v Ružomberku (3. 10. 1997). Vyštudoval ThLic z Teológie KUL v Lubline (5. 11. 1997) a v r. 1995 – 1997 vyštudoval licenciátske štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku (Teologická fakulta v Košiciach, ThLic. odbor: pastorálna teológia). V období od 1. 4. 1998 do 30. 6. 1998 bol excurrendo vo Svätom Kríži. Zastával zároveň funkciu člena Komisie pre posvätné rády a ministériá (16.4.1998 – 21.4.2015) a od 23.7.1999 do 21.5.2017 sa stal farárom konzultorom.  Od 1.1.2002 do 31.12.2006 pôsobil ako dekan Ružomberského dekanátu a dekan – moderátor Liptovských dekanátov. V štúdiách pokračoval obhájením rigorózneho pokračovania v r. 2003 (Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta, PaedDr. odbor: pedagogika, učiteľstvo všeobecno -vzdelávacích predmetov). Doktorandské štúdium absolvoval v období rokov 2003 – 2006 na  Katolíckej univerzite, Pedagogickej fakulte a získal vedeckú hodnosť PhD. v odbore Teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy v špecializácii Teória vyučovania na 1. stupni ZŠ. Od 1.1.2007 do 31.12.2016 pôsobil ako dekan Ružomberského dekanátu a dekan – moderátor Liptovských dekanátov. V r. 2008 sa habilitoval na docenta (Katolícka univerzita, Pedagogická fakulta, doc. Habilitácia na PF KU v Ružomberku, odbor Teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy v špecializácii 1.1.10 Odborová didaktika – teória vzdelávania náboženskej výchovy). Stal sa členom Kňazskej rady (1.3.2012 – 28.2.2017), členom kolégia konzultorov (1.3.2012 – 28.2.2017) a v období 11.1.2017 – 3.7. 2017 bol povereným dekanom Ružomberského dekanátu a dekanom – moderátorom Liptovských dekanátov. Stal sa vedúcim Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky na PF KU v Ružomberku. Od 1.3.2017 bol členom kolégia konzultorov, členom Kňazskej rady a od 4.7.2017 dekanom Ružomberského dekanátu a dekanom – moderátorom Liptovských dekanátov. Za svoju pedagogickú prácu mu bola udelená Cena primátora mesta za vynikajúce výsledky v oblasti výchovno – vzdelávacieho procesu (2016). Po 27 rokoch odchádza z rímskokatolíckej farnosti v Ružomberku a jeho novým pôsobiskom bola od 1. júla 2018 Liptovská Osada. Dňa 22.10.2018 ho Sv. Otec František prijal medzi Kaplánov Jeho Svätosti a udelil mu titul Monsignore, skratka Mons.

   Školský rok 1992/1993 bol v Ružomberku prvým rokom natrvalo sa usídlenej akademickej pôdy (svoje detašované pracovisko tu otvorila Fakulta riadenia VŠDS, v ktorej bol vybudovaný odbor Informačné a riadiace systémy). Už tu A. Kostelanský s o. biskupom Františkom Tondrom podporovali predmetnú aktivitu, ako aj tie nasledovné. Následne v roku 1992 po dohode s Vysokou školou výtvarných umení (hlavne vďaka pochopeniu vtedajšieho rektora prof. Jozefa Jankoviča, ako aj ružomberského rodáka, prorektora a neskoršieho rektora i poslanca NR SR prof. Ing. arch. Štefana Šlachtu, CSc.) bola v Ružomberku otvorená Katedra úžitkového umenia 2 VŠVU. Vedenie mesta však chcelo viac. Chcelo mať na svojom území samostatnú vysokú školu, resp. akademickú pôdu ako samostatný právnický subjekt. Tu zohral kľúčovú úlohu doc. A. Kostelanský. Na ružomberskej fare sa začali stretávania zainteresovaných a sídlil tu prípravný výbor na založenie cirkevnej vysokej školy. Zámer sa pomaly začal napĺňať po rokovaniach vedenia mesta (Julián Helko, Radislav Kendera) s významnými akademickými funkcionármi na Slovensku a hlavne s predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku už počas roka 1993. Rokovania vyvrcholili 7. mája 1993 stretnutím predstaviteľov mesta s predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi (napr. Mons. Doc. ThDr. F. Tondra,, Mons. Rudolf Baláž, košický arcibiskup Alojz Tkáč, dekan Alojz Kostelanský… ) a s vysokými predstaviteľmi akademickej obce (rek­tor Karlovej univerzity prof. MUDr. Radím Palouš, DrSc, rektor Vysokej školy dopravy a spojov prof. RNDr. Pavol Kluvánek, CSc, rektor Univerzity P. J. Šafárika prof. RNDr. Lev Bukovský, DrSc, atď.). Na tomto stretnutí bola potvrdená a vyjadrená potreba vzniku vysokoškolského cirkevného školstva, resp. vysokého školstva nového typu. Zároveň sa konštatovalo, že je potrebné zriadenie vysokej školy zameranej na vzdelávanie učiteľov a rozvoj humanitných disciplín.

   Potom už nasledovali rokovania, ktoré dá­vali reálny náčrt vzniku konkrétnej vysokoškolskej ustanovizni. Organizačný výbor sídliaci na ružomberskej fare pod patronátom A. Kostelanského pracoval v zložení doc. ThDr. František Tondra, biskup spišský, Mons. Rudolf Baláž, biskup banskobystrický, vdp. Mgr. Alojz Kostelanský, farár ružomberský a dekan liptovský, prof. RNDr. Pavol Kluvánek, CSc, prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc, Ing. Radislav Kendera, MUDr. Ľubo Ja­vorka, Julián Helko, prof. PhDr. Eduard Gombala, CSc, doc. RNDr. Anton Haj­duk, DrSc, už v prvej polovici roka 1995 mal celú problematiku ujasnenú, a tak na podnet Konferencie biskupov Slovenska spišský biskup Mons. doc. ThDr. Franti­šek Tondra oficiálne požiadal rektora Tr­navskej univerzity prof. RNDr. Antona Hajduka, DrSc, aby sa univerzita podu­jala na zriadenie výhradne katolíckej vysokoškolskej inštitúcie. Žiadosti bolo vy­hovené a po rôznych prekážkach 29. júna 1995 v Trnave bola podpísaná Zriaďovacia listina pre Pedagogický inštitút sv. Ondreja Trnavskej univerzity v Ružom­berku. Za Konferenciu biskupov Sloven­ska ju podpísal Mons. ThDr. František Tondra, sídelný biskup spišský, v ktoré­ho diecéze sa škola nachádza a predseda KBS Mons. Rudolf Baláž, sídelný biskup banskobystrický. Slávnostná výmena listín medzi Konferenciou biskupov Slovenska a Trnavskou univerzitou sa uskutočnila v ten istý deň v kaštieli v Dolnej Krupej s tým, že Pedagogický inštitút sa zriaďuje k 1. júlu 1995. Za Konferenciu biskupov Slovenska sa na slávnostnom akte zúčastnili: jej predseda a banskobystrický biskup Mons. R. Baláž a Mons. doc. ThDr. F. Tondra, biskup spišský, za Trnavskú univerzitu jej rektor prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc, prorektor prof. H. J. Félix, J. Litva, SJ prorektor prof. PhDr. Bohuslav Novotný, DrSc, kvestor Ing. Jozef Vančo, dekan Pedagogickej fakulty doc. RNDr. Ján Drdúl, CSc, za Ružomberok ružomberský farár a liptovský dekan Mgr. Alojz Kostelanský, ako aj no­vovymenovaný riaditeľ Pedagogického inštitútu sv. Ondreja prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc, i novovymenovaný tajomník Ing. Radislav Kendera. Pedagogický inštitút sv. Ondreja začal svoju činnosť v priestoroch Farského úradu rímskokatolíckej cirkvi v Ružomberku 1. augusta 1995, za veľkej podpory a obetavosti dekana Kostelanského.

   Uskutočnili sa teda kroky, ktoré mnohí považovali za nemožné. Slovensko dostalo prvú inštitúciu na výchovu kresťanských pedagógov a Ružomberok, napriek všetkému, sa stal sídlom tejto celoslovenskej inštitúcie. Dnes je jediným slovenským mestom, kde okrem predškolského, základného a stredného školstva je možné aj vysokoškolské vzdelávanie v katolíckom duchu, k čomu rozhodujúcou mierou prispel aj Alojz Kostelanský. Po vzni­ku Pedagogického inštitútu sv. Ondreja pri Trnavskej univerzite so sídlom v Ružomberku všetci priaznivci tomuto vedecko-pedagogickému pracovisku priali, aby čo najskôr dosiahlo potrebnú úroveň na vznik fakulty. Po jednoročnom pôsobení sa tak skutočne aj stalo. Vznikom Katecheticko-pedagogickej fakulty sv. Ondreja sa zavŕšila jedna z etáp budovania akademickej pôdy v Ružomberku.

   V roku 1997 Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja Trnavskej univerzity v Ružomberku pre­šla do zväzku Žilinskej univerzity. V dňoch 2. – 4. 9. 1999 na vedeckej konferencii usporiadanej pri 180. výročí založenia Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule, za účasti významných hostí z domova i zo zahraničia, spišský diecézny biskup Mons. František Tondra vyhlásil Katecheticko-pedagogickú fakultu v Ružomberku za jeho pokračovateľa. Všetko smerovalo k cieľu, ktorý sa začal napĺňať 10. mája 2000, keď vyšiel zákon NR SR o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku s účinnosťou od 1. júla 2000, ako neštátnej vysokej školy.

   Biskupská konferencia(KBS) v predchádzajúcom období viackrát zdôrazňovala potrebu existencie takéhoto typu školy na výchovu budúcej katolíckej inteligencie. Dozrel čas na a aj podmienky (Jubilejný rok , návšteva Svätého otca na Slovensku, chcenie KBS a pod.) aby, bola založená Katolícka univerzita. Univerzity tohto typu patria vo všetkých krajinách kde sa nachádzajú k najlepším vzdelávacím inštitúciám. Popri viacerých spomínaných ľuďoch z Ružomberka a z KBS, bol motorom vzniku neskorší minister školstva (vtedy štátny tajomník) Martin Fronc a predkladateľmi zákona na 28. schôdzi NR SR 21.-22 marca 2000 boli Pavol Hrušovský, František Mikloško a Július Brocka. Zákonom č. 167/2000 z 10. 5. 2000 o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku sa zrodila Katolícka univerzita v Ružomberku. Začala pôsobiť od 1.júla 2000. K organizácii slávnostného otvorenia Katolíckej univerzity v Ružomberku so slávnostnou bohoslužbou (celebroval ju J.Em. Ján Chryzostom kardinál Korec) a požehnaním insignií, ktoré sa konalo 20. septembra 2000, výraznou mierou prispel ružomberský dekan Alojz Kostelanský. Súčasne bola zriadená Filozofická a Pedagogická fakulta v Ružomberku. Zriaďovateľom KU bola KBS a v tom čase išlo o jedinú neštátnu univerzitu na Slovenku (neskôr sa stala verejnou vysokou školou – univerzitou). Nasledoval vznik Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku (so sídlom v Košiciach),ktorá bola založená podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriaďovacou listinou rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku vydanou dňa l. júla 2003 a dekrétom Kongregácie pre katolícku výchovu.  KU v Ružomberku je jedinou vysokou školou tohto typu na Slovensku resp. v bývalom Česko – Slovensku.

   Okrem toho, že sa Alojz Kostelanský v roku 1995 stáva spoluzakladateľom na Slovensku ojedinelej vysokej školy – Pedagogického inštitútu sv. Ondreja v Ružomberku (začala svoju činnosť v priestoroch Farského úradu v Ružomberku), je spoluinšpirátorom a spolutvorcom renesancie a rozširovania ružomberského školstva: spolu zakladá Základnú školu sv. Vincenta, Materskú cirkevnú školu  (bola zrušená) – neskôr však znova stojí pri vzniku Materskej školy sv. Lujzy v Ružomberku, Strednú zdravotnú školu M.T. Schererovej a Gymnázium sv. Andreja. Pri mnohých výrazne pomohol aj pri získaní a rekonštrukcii budov, vrátane možnosti etablovania sa predchodcov KU (spolu s o. biskupom F. Tondrom) na území mesta zámenou nehnuteľností (budova Kultúrneho domu Andreja Hlinku – budova Mladej generácie).

   Nezastupiteľnú úlohu mal Alojz Kostelanský pri množstve dôležitých akcií v Ružomberku, s celoslovenským dosahom – organizácia osláv Andreja Hlinku, Černovskej tragédie a pod. Stál pri rekonštrukcii Mauzólea Andreja Hlinku, vyhlasovaní kultúrnych pamiatok v Ružomberku a Ružomberku – Černovej viažucich sa k tejto významnej osobnosti. Podporoval legendárny Chrámový spevokol Andrej a podporoval činnosť a vznik detských a mládežníckych speváckych zoskupení v Ružomberku (Juventus, Detský spevokol, Kéfas, Jocara a pod.). Veľmi sa zaslúžil, obohatil a rozšíril prácu s deťmi v Ružomberku. Dominantnou časťou jeho kňazského života bola katechéza. Počas komunizmu, spolu s ostatnými kňazmi, pracoval na zostavovaní tzv. Spišského katechizmu, ktorý bol dlhé roky vynikajúcou pomôckou pri výuke detí a mládeže.

   Podporoval kultúrnu činnosť na území svojej farnosti – napr.: odhalenie pamätnej tabule Štefanovi Náhalkovi za účasti o. Jozefa kardinála Tomka –  a vydával Farský časopis Rukáč.

   Veľkou mierou sa zaslúžil o priblíženie sa kňazov k veriacim vybudovaním kostolov – kaplniek na Kľačne, v Baničnom, na cirkevných školách a KU, ďalej rekonštrukciou a vybavením Farského chrámu sv. Ondreja, Univerzitného Kostola Svätej rodiny v Ružomberku – Rybárpoli, Kaplnky sv. Alberta na KU i v mestských častiach. Je iniciátorom a autorom rôznych koncepcií pri rozvoji mesta (o. i. rekonštrukcie Ružomberskej Kalvárie…).

   Alojz Kostelanský patril k najvýznamnejším kňazským osobnostiam v celej histórii mesta Ružomberok, vykonal nezastupiteľný kus práce na jeho pozdvihnutí, čím sa zaradil medzi jeho vôbec najvýznamnejšie osobnosti v novodobej histórii.

                                                                                   Ing. Radislav Kendera, PhD.