28 feb Nové Rozhľady definujú Ružomberskú literárnu skupinu
Časopis Rozhľady po kultúre a umení, vychádzajúci ako orgán Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a Spolku slovenských spisovateľov (KO Žilina), napísal svoju ďalšiu kapitolu. V najnovšom čísle Rozhľadov Radislav Kendera vytvoril a zadefinoval v príspevku Ružomberská skupina — svetská časť (II) nový literárny pojem Ružomberská skupina. Reflektuje odborný literárny pojem Trnavská skupina — konkrétisti, známu z päťdesiatych rokov 20. stor. (Válek, Feldek, Stacho, Mihalkovič, Šimonovič, Ondruš a Sloboda), lenže ružomberská sa tvorila v dobe politického odmäku až do „normalizácie” tej doby a zapadá do 60. rokov a začiatku 70. rokov 20. storočia.
Materiál nadväzuje na prvú časť, uverejnenú v predchádzajúcom čísle Rozhľadov Ružomberská skupina — náboženská časť — disent viery a slobody (s prihliadnutím na svetskú emigráciu). Sekulárnu časť Ružomberskej skupiny viedli hlavne Mokoš, Rezník, Adamčiak a Cyprich, a prezentovali ju Mokošovým programovým básnickým textom vtedajšej literárnej generácie Praskanie krvi a Adamčiakovým a Cyprichovým povestným manifestom Ensemble comp. Príspevok zachytáva obrovský nástup dovtedy zakázanej ružomberskej literárnej obce, ktorá sa v normalizačných vodách opäť dostala pod hladinu a vynorila sa v plnej sile po roku 1989. Pod názvom Petícia proti zápachu v meste vznikla už za socializmu šéfredaktor Ružomberského magazínu Peter Kravčák približuje vznik Ružomberskej občianskej iniciatívy v r. 1988. Tajomník Literárneho klubu ružomberských spisovateľov Marián Mydlo prispel do reprezentačného časopisu spomienkou na filmovanie ruského štábu štátnej televízie v meste pod Čebraťom. Z natáčania vznikol kvalitný dokument o živote a priateľstve L. N. Tolstého a Ružomberčana D. Makovického. Stály prispievateľ periodika Peter Bučka sa prezentuje históriou v Ružomberku populárneho športu pod názvom Zápasenie v Ružomberku.
Duchovnú tému ponúka čitateľom filozof a publicista Ivan Ondrášik v článku Filozofia v službe Evanjeliu (K dvadsiatemu výročiu encykliky Fides et ratio). Významný priestor v čísle dostali laureáti literárnej súťaže Ružomberská Trojruža 2018 — a to aj v oblasti písaného slova i výtvarnej. Zaujímavou témou v príspevku Prečo matematika? sa zaoberá Ján Kuruc. Rozoberá na uvedenom predmete, ako zastaviť jeho žalostný stav vyučovania a zmeniť vzťah medzi učiteľom a žiakom. Z pera R. A. Ružomberského vyšiel historický prieraz i pohľad na súčasný stav ružomberských speváckych telies pod názvom Súčasné ružomberské spevokoly. Túto hudobnú sondu dopĺňa aj spomienka Mikuláša Kseňáka o ružomberskom gymnaziálnom zbore Kantiléna spieva. V časti poézie sa predstavujú — Milan Lechan a František Bernadovič. Nájdeme tu aj spomienku na Mašu Haľamovú (110. výročie jej narodenia) i na Kongres Spolku slovenských spisovateľov v r. 1936. Celé číslo ilustruje svojimi výtvarnými prácami poetka, performerka, divadelníčka, výtvarníčka a editorka Anna Ondrejková.